Články

Vũ Đình Liên: Starý učenec

Dvě vietnamské básně přeložil do slovenštiny Tran Thanh Lam.

Starý učenec

Rok po roku, keď kvitnúť začne broskyňa
Znova vidia starého učenca
Vykladať čínsky tuš a červené listy
Na chodníku pri rušnej ulici

Ľudia, ktorí ho žiadajú o písanie
Nešetria pochvalami pre umenie
"Obratná ruka tvorí pôvabné ťahy
Sťa tancujúce draky a lietajúce fénixy."

Rok po roku ale zákazníkov stále ubúda
Kde sa podeli záujemcovia o písma?
Červený papier na svojej žiarivosti stráca
A tuš zasadá na dno smutného kalamára...

Starý učenec naďalej sedí trpezlivo
Z okoloidúcich ho však nevšíma nikto
Na červené papiere padajú žlté listy
A na ulici preletúvajú mokré kvapôčky

Tento rok je broskyňa znova v kvete
Známeho učenca ale nevidia nikde
Duše tých ľudí večne, večne starých
Kde prebývajú teraz, v ktorom mieste?

 

Ông đồ

Mỗi năm hoa đào nở
Lại thấy ông đồ già
Bày mực tàu giấy đỏ
Bên phố đông người qua.

Bao nhiêu người thuê viết
Tấm tắc ngợi khen tài
"Hoa tay thảo những nét
Như phượng múa rồng bay".

Nhưng mỗi năm mỗi vắng.
Người thuê viết nay đâu?
Giấy đỏ buồn không thắm
Mực đọng trong nghiên sầu...

Ông đồ vẫn ngồi đấy,
Qua đường không ai hay.
Lá vàng rơi trên giấy:
Ngoài trời mưa bụi bay.

Năm nay đào lại nở,
Không thấy ông đồ xưa.
Những người muôn năm cũ
Hồn ở đâu bây giờ?

 

Vu Dinh Lien (1913-1996) sa narodil v Hai Duong, Vietnam, väčšinu svojho života žil v Hanoji. Patril medzi básnikov prvej vlny literárneho hnutia tzv. "novej poézie". Jeho tvorba je charakterizovaná láskou a súcitom k ľudom, taktiež nostalgiou za minulosťou, odchádzajúcou dobou.

Báseň "Starý učenec", presnejšie "Učenec", bola napísaná v roku 1936 a je snáď najznámejšou básňou Vu Dinh Liena, je všeobecne pokladaná za majstrovské dielo. Táto báseň samotná básnikovi zabezpečila pevné miesto v literárnom hnutí "novej poézie". V celonárodnej ankete organizovanej v rokoch 2005-2007 sa Starý učenec dostal do zoznamu Stovky najkrajších básní dvadsiateho storočia.

Učenci bol v minulosti vo Vietname spravidla i učiteľmi, ktorí učili klasické čínské písmo (chu nho). Podľa starej tradície si každá rodina pri príchode lunárneho Nového roka (Tet) zaobstarala dva pruhy červeného papiera, na každom z nich bola napísaná jedna krátka veta znakmi; tieto tzv. duiliany často vyjadrovali šťastie prajné a nádejeplné myšlienky pre prichádzajúci nový rok a používali sa ako ozdoby domu počas novoročných sviatkov. Učenci sediaci pri cestách a uliciach obce a mesta, ponúkajúci tieto duiliany, boli preto zaužívanou scenériou času Tet v starodávnom Vietname.

Báseň "Starý učenec" bola napísaná v čase kolonizácie Francúzska a vietnamská kultúra čelila silnému útoku zo strany európskej civilizácie. Hradby tradičnej orientálnej kultúry sa ocitali na pokraji zrútenia, klasické čínské písmo strácalo na význame a učenci sa stavali stratencami, ktorí akoby blúdili v novodobej spoločnosti.