Články

Do Len

Keď som bol dieťa, chodil som ku kanálu Na chytať ryby,
Držiac sa babkinej sukne, kráčal som za ňou na Binh Lam trhy,
Chytal som vrabcov z ich hniezda v ušnici Budhovej sochy,
A kradol longany v záhrade kláštora Tran, to však len zo dva razy...

Keď som bol dieťa, navštívil som chrám Cay Thi,
Bosý chodil a sledoval obrad v chráme Song, v neskorej noci,
Vôňa bielych ľalií zmiešaná s dymom kadidla vanula silne,
Postava média- devy sa mihavo krútila vo Van speve.

Bol som medzi brehmi skutočnosti a neskutočnosti priezračný,
Medzi svojou babkou a vilami, budhami, svätcami a duchmi,
V tamtom roku hladu mala hľuza maranty polouvarená
Tú istú vôňu ako biela ľalia v dyme kadidla...

Nevedel som, ako babka živorila v strádaní,
Chodila k močarisku Dong Quan chytať kraby a ráčiky,
Nosila na pleciach ťažké koše čajových listov do Ba Trai,
Po Quan Chao, Dong Giao sa vliekla za chladných nocí.

Americké bomby padali, vyletel babkin dom do povetria,
Vyletel chrám Song, vyleteli pagody a kláštory, celé, zúplna,
Svätci spolu s budhami kamsi odišli, neostal ani jeden
Moja babka chodila predávať vajcia na stanicu Len.

Narukoval som, maminu rodnú dedinu opäť navštevujem po dlhom čase
Tamtá rieka s jedným vystupujúcim a druhým ustupujúcim brehom stále plynie
Keď sa človek konečne naučil súcitiť, už je vše neodvratne pozde
Z babky zostáva len malý, trávou zarastený kopček zeme.

Đò Lèn

Thuở nhỏ tôi ra Cống Na câu cá
níu váy bà đi chợ Bình Lâm
bắt chim sẻ ở vành tai tượng Phật
và đôi khi ăn trộm nhãn chùa Trần

Thuở nhỏ tôi lên chơi đền cây Thị
Chân đất đi đêm xem lễ Đền Sòng.
Mùi huệ trắng quyện khói trầm thơm lắm
Điệu hát văn lảo đảo bóng cô đồng.

Tôi đâu biết bà tôi cơ cực thế
bà mò cua, xúc tép ở đồng Quan
bà đi gánh chè xanh Ba Trại
Quán cháo, Đồng Giao thập thững những đêm hàn

Tôi trong suốt giữa đôi bờ hư thực
giữa bà tôi và tiên phật thánh thần
cái năm đói củ giong riềng luộc sượng.
cứ nghe thơm mùi huệ trắng, hương trầm

Bom Mỹ giội nhà bà tôi bay mất
đền Sòng bay, bay tuốt cả chùa chiền
Thánh với Phật rủ nhau đi đâu hết
bà tôi đi bán trứng ở ga Lèn

Tôi đi lính, lâu không về quê ngoại
dòng sông xưa vẫn bên lở bên bồi
Khi tôi biết thương bà thì đã muộn
Bà chỉ còn là một nấm cỏ thôi!

Nguyen Duy, skutočné meno Nguyen Duy Nhue, sa narodil 07.12.1948 v Thanh Hoa, Vietnam. Začal písať veľmi skoro, už ako žiak strednej škole. V roku 1973 získal Prvú cenu za poéziu literárneho týždenníka Van Nghe, neskôr mnohé významné ceny a v roku 2007 Štátnu cenu za literatúru a umenie. Hlavná tvorba: Zväzky básní Biely piesok (1973), Mesačný svit (1978), Mama a ty, moja milá (1987), Ďaleká cesta (1989), Darček (1990), Návrat (1994), Prach (1997) a Zbierka najvýznamnejších diel (2010).

Nguyen Duy často píše o obyčajnom ľudu, najmä ľudu žijúcom na vidieku, o ich každodennom živote, radostiach a utrpeniach. Jeho básne sú preto veľmi obľúbené u Vietnamcov, mnohí Vietnamci ich vedia naspamäť.
Mnohé jeho diela boli preložené do angličtiny. V celonárodnej ankete organizovanej v rokoch 2005-2007sa jeho báseň Do Len dostala do zoznamu stovky najkrajších básní dvadsiateho storočia.
V roku 2010 mu Rumunská akadémia udelila Veľkú cenu za poéziu.