Nie je žiadnym tajomstvom, že väčšina svetovej filmovej produkcie inšpirovanej Vietnamom sa zaoberá americko- vietnamským konfliktom (1963-1975). Dalo by sa dokonca povedať, že filmy o vojne v Juhovýchodnej Ázii sa stali akýmsi samostatným žánrom, s vlastnými pravidlami, typológiou postáv a námetov, ktorou sa vyčleňujú dokonca aj z žánru filmu vojnového. Nasledujúci článok sa zaoberá filmografiou o Vietname, ktorá vznikla v USA. Nie je v žiadnom prípade vyčerpávajúci, netvári sa nijak odborne a maximálne môže poskytnúť zbežný prehľad tematiky.
Odpad a brak
Možno trochu silný podtitulok, ale pomerne presne vystihujúci väčšinu produkcie v tejto oblasti. Najznámejšími "hrôzami" sú určite dva diely série dobrodružstiev Ramba (Prvá krv, 1982 a Prvá krv II, 1985). V prvej časti mentálne narušený veterán vojny rieši svoje komplexy bojom proti americkej armáde, v druhom diele štýlom "sám v džungli proti všetkým" likviduje armádu vietnamskú. Tento prototyp postavy (ktorú filmári z neznámych dôvodov predkladajú ako hrdinu) sa potom objavuje v nekonečných obmenách v ďalších produktoch, ktoré sotva stoja za zmienku. Množstvom pokračovaní snáď udivuje len séria Missing in action (Stratený v akcii, 1984, 1985, 1988) v ktorom sa majster všetkých možných bojových umení (Chuck Norris) potýka s nespočítateľným nepriateľom. V ďalších variantoch tento "typ" vykazuje nasledujúce atribúty: tvári sa zle a urputne, vlastní obrovskú dýku, nie je možné ho zasiahnuť, nie je možné ho premôcť, všetko vydrží, vždy trafí, obľubuje maskáče a čierny mejkap na tvári. Ak má táto kategória nejaké pozitívum, tak len to, že upozorňuje v akého bezcitného "maniaka" sa môže nešťastný odvedenec premeniť.
Blato a krv
Podstatne lepším režisérom, ako sú Oliver Stone, F.F. Coppola, či Stanley Kubrick poskytol Vietnam príležitosť na psychologické sondy do vnútra amerických vojakov a naturalistický popis hrôz vojny. V druhom pláne sa vo filme objavuje odsúdenie vojny, ozbrojených konfliktov ako takých, žiaľ často dosť nevýrazne, pretože film sa predsa len musí predať. Úmysel sa tak často rozplynie v efektných bojových scénach. K najznámejším počinom v tomto smere patrí Apocaplypse now (Apokalypsa teraz; 1979, 2001) Francisa Forda Coppoly s Marlonom Brandom a Martinom Sheenom. Film opradený príbehmi o tom, ako začínajúci režisér Coppola používal skutočných filipínskych vojakov, filmoval výbuchy pravej munície a trápil chudákov hercov, sa stal vo svojej dobe legendou. Slová plukovníka o rannej vôni napalmu sú už dnes klasickou "hláškou." Plukovník Kurtz (Brando) je síce spontánne zvoleným náčelníkom domorodcov, ale záujem filmárov o miestnych obyvateľov tým končí.
Výnimočné postavenie majú filmy Olivera Stonea Platoon (Čata, 1986) a Born on the Forth of July (Narodený 4. júla, 1989) s holywoodskymi hviezdami Tomom Cruisom, Charlie Sheenom a Wiliamom Defoe, ktoré slúžia ako metafory záporných ľudských vlastností a ozbrojený konflikt im je len platformou, pozadím. (Charlie Sheen si na pochode nenávidenou džunglou všíma, že v období dažďov prší vo Vietname zhora, zo strán ba aj zdola). K týmto dvom filmom ešte patrí Heaven and Earth (Medzi nebom a zemou, 1993) dráma o vzťahu amerického veterána a Vietnamky.
Slávny, hoci dosť bezduchý je film Hamburger Hill (Vrch Hamburger, 1987) Johna Irvina o masakre pri dobývaní bezvýznamnej kóty. Strašnú výpoveď o bezcitnosti očami žurnalistu, ktorý sa účastní výcviku a neskôr vojnových akcií, podáva film Full metal jacket (Oceľová vesta, 1987) Stanleyho Kubrica.
Relatívne nové dielo We were soldiers (Údolie tieňov, 2002) Randalla Wallaceho s Melom Gibsonom patrí medzi posledné pokusy o vojnový veľkofilm vôbec. Gibson po vzore svojho úspešnejšieho snímku Statočné srdce, kde viedol boj stredovekých Škótov proti Angličanom, tu s malým plukom bojuje proti (ako inak) početnejšiemu nepriateľovi. Jeho modré oči sa však vôbec nehodia ku scénam, keď samopalom odstreľuje bežiaceho nepriateľa, alebo sa zaprisaháva, že z bojiska odíde posledný. Psychologický pokus o prienik do duše bojujúceho Vietnamca sa realizuje dvoma zábermi na vyblednutú fotku manželky v áo dài. Kvôli účasti na tomto filme sa na hlavu vietnamského herca Dôna Đươnga (Tri sezóny, 1999) zniesla znôška kritiky.
Ďalej existujú tzv. "výcvikové" filmy kam patrí už zmienená Oceľová vesta, či Gardens of Stone (Záhrada kamenia, 1987) F. F. Coppolu. Najnovšie asi Tigerland (Tábor Tigrov, 2000) Joela Schumachera s Collinom Farellom.
Čo ešte?
Trochu výnimočné postavenie zaujíma iný slávny film: Deer hunter (Lovec jeleňov, 1978) Michaela Cimina s Robertom De Niro, Christopenom Walkenom a Meryl Streep. Dvaja priatelia sa naučia v zajateckom tábore hrať "ruskú ruletu", na čo tragicky doplatia. Psychologicky pôsobivý film získal šesť Oskarov. Medzi ďalšími drámami možno spomenúť Comming home (Návrat domov, 1978) Hala Ashbyho s Jane Fondovou a Jonom Voightom o láske manželky odvedenca k invalidnému veteránovi, alebo epizódu zo slávneho Forresta Gumpa (Forrest Gump, 1994) Roberta Zemeckisa s Tomom Hanksom, a Gary Sinisom. Z novších Green Dragon (Zelený drak, 2001) Timothy Linh Buia s Forestom Whitakerom o živote po návrate z bojísk. Alebo dokument Dear America - Letters Home From Vietnam (Drahá Amerika - Listy z Vietnamu domov, 1988) kde Robert De Niro, Robin Williams, Sean Penn a Martin Sheen pred kamerou čítajú korešpondenciu vojakov.
Objavujú sa dokonca tragikomédie typu Operation Dumbo drop (Operácia Slon, 1995) Simona Wincera s Ray Liotom a Tcheky Kariom, o absurdnej preprave slonieho mláďaťa na bojisku a paródie Hot shots: Part Deux (Horúce výstrely II, 1993), kde Charlie Sheen predstavuje komicky nemožného Ramba.
Podľa môjho názoru celkom výnimočne stojí film Good Morning Vietnam (Dobré ráno Vietnam, 1987) Barryho Levinsona s Robinom Williamsom a Forestom Whitakerom o citlivom moderátorovi rannej šou v armádnom rádiu (Williams), ktorý svojim čoraz trpkejším humorom čelí obmedzenosti nadriadených a stále bolestnejšie prítomnej vojne. Vietnamci v tomto filme možno prvý krát dostali aspoň nejakú ľudskú tvár (moderátor sa uchádza o pôvabnú Vietnamku, malý chlapec mu zachráni život... ). Tento snímok je plný protikladov: hrdninovia priznávajú, že vôbec ničomu nerozumejú a predsa iniciatívne bojujú, moderátor žartuje s vojakmi odchádzajúcimi do džungle, pri tónoch Armstrongovej piesne "What a wonderful world" štartujú bombardéry s napalmom. Vojna je šialená a jediný spôsob, ako jej čeliť, je smutný humor sĺz. Myšlienka je to stará, úspešne realizovaná v dielach ako Hlava XXII, Ako som vyhral vojnu, či v Osudoch dobrého vojaka Švejka, a v americkej produkcii o Vietname sa k nej aspoň čiastočne priblížil, pokiaľ viem, len tento film.
Znepokojujúco bizarný je príbeh A Soldiers Sweetheart (Vojakova žena, 1998) režiséra T.M. Donnelyho s Kieferom Sutherlandom. Vojenský lekár prepašuje do osamelého tábora uprostred džungle svoju priateľku. Tá sa ale po čase zmení na besniacu "divožienku", ktorá pobehuje po lese a zabíja všetko živé.
Zatiaľ posledným väčším pokusom o natočenie seriózneho diela je asi The Quiet American (Tichý Američan, 2002) podľa slávnej novely Grahama Greena od režiséra Phillipa Noyca. Príbeh milostného trojuholníka Vietnamky, amerického agenta a anglického novinára na pozadí (ešte francúzskeho) konfliktu, ktorý je v knihe zaujímavý však vo filme pôsobí príliš komplikovane. Predsa len však zaujme snaha nejako dôvody celej tej vojny vysvetliť.
Možno trochu sarkasticky konštatovať, že holywoodska produkcia podrobne popísala duchovný svet amerických vojakov, hrôzy vojny, sklamania veteránov a poskytla detailné informácie o spôsobe prežitia v pralese. Na druhej strane sú ale postavy Vietnamcov bezfarebné ako kopírovací papier. Je ťažko predpokladať, že sa príslušník VLOA niekedy stane prototypom holywoodskeho hrdinu, keď sa už ale viac-menej podarilo dodať "živosti" Nemcom, Japoncom, ba i Rusom, možno by bolo načase zmeniť aj toto klišé.
O vzácnych prípadoch, kedy sa to v koprodukcii skoro podarilo a o vietnamských filmoch nabudúce.
